Pohánka je jednoročná, dvojklíčnolistá, cudzoopelivá a hmyzoopelivá. Je to teplomilná rastlina. Minimálna teplota pre klíčenie je 7 – 8 º C , je veľmi citlivá na neskoré jarné mrazy. Využitie ako potravina, krmovina, liečivá a medonosná rastlina. Z nažiek sa obrusovaním získavajú krúpy a mletím aj múka. Na kŕmenie sa používajú nažky, krúpy, otruby a slama. Vo farmaceutickom priemysle sa využíva ako prírodný zdroj rutínu . Ako medonosná rastlina poskytuje takmer celé leto pastvu včelám.

Je nenáročná na pôdne a pestovateľské podmienky. Pre pohánku sú vhodné pôdy ľahké až stredné, hlinitopiesočnaté, piesočnato hlinité a hlinité, zásobené živinami a s dostatkom vlahy. Je citlivá na nedostatok zrážok počas celého vegetačného obdobia. 
Pestuje sa po zlepšujúcich predplodinách napr. strukovinách, kedy je výnos o 15 – 40 % vyšší ako po obilninách. V záhradke ju môžeme pestovať i po zemiakoch, maku či po kukurici. Samotná pohánka je dobrou predplodinou a jej pestovanie má fytosanitárny účinok pre ďalšie plodiny. V ekologicky hospodáriacich podnikoch na bežne zaburinené pozemky sa doporučuje výsevok až 60 kg.ha-1 do úzkych riadkov (0,125m), pretože hustejší porast prispieva k potlačeniu burín.   
Termín sejby závisí od teploty pôdy, pričom minimálna teplota pre klíčenie je 7 – 8 ºC. Pre naše podmienky sa doporučuje vysievať pohánku koncom apríla až do polovice mája. Šírka riadkov sa doporučuje rôzna, záleží na spôsobe pestovania, predplodine či pestovateľských podmienkach. Najčastejšie doporučované šírky riadkov sú od 0,15 do 0,35 m. Seje sa do hĺbky 30 – 50 mm. 
V rôznych častiach sveta sa pohánka pestuje niekoľkými spôsobmi a to buď ako hlavná plodina, siata na jar a zberaná v lete, alebo ako jesenná plodina, siata v lete po zbere hlavnej plodiny a zberaná na jeseň.