Sója fazuľová                Glycine max (L.) MEER.
                                                                                                                                                      
HTS    cca 150 g
Sója pochádza z juhovýchodnej Ázie, Číny, Kórei a Japonska. Je to jednoročná strukovina kríčkovitého typu, silno ochlpená, pri dozrievaní žltne. Listy sú zložené z 3–5 lístkov, najčastejšie trojpočetných. Kvety sú drobné, usporiadané po 3–8 do strapcov. Korunné lístky sú biele alebo fialové až svetlo fialové. Plody sú struky  25–70 mm dlhé a počet semien v struku je 1–4. Na jednej rastline sa tvorí 20–40 strukov. Semená sú guľaté alebo oválne. Za priaznivých teplotných a vlahových podmienok vzchádza za 10–12 dní. Pri 14 °C sa rast zastavuje. Jarovizácia trvá 10–14 dní a nastáva pri teplote 20-25°C. Náročnejšia na teplo je rastlina od obdobia kvetu až do vytvorenia semien. Sója je rastlina krátkeho dňa. Okrem teplôt je náročná tiež na vlahu. Sója neznáša pôdy ťažké, kyslé a zamokrené. Veľmi vhodné sú pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou, stredné, humózne, výhrevné s dostatkom živín. Vysoká je spotreba dusíka (173 kg/ha pri úrode 2,2 t), nahradí ju čiastočne prostredníctvom hrčkotvorných baktérií. Sója ukončuje vegetáciu koncom augusta a v prvej polovici septembra. Vo vyšších a chladnejších polohách neskôr. Zber prebieha v plné zrelosti, kedy listy žltnú, usychajú a opadávajú. Semená sú odrodovo zafarbené a tvrdé.